BehPredo mnou tma a za mnou nič,
od rána bežím, neviem odbočiť,
opäť tie isté chyby, ten istý deň,
vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Predo mnou tma a za mnou tiež,
celý deň bežím, už chcem byť preč,
nechcem už za sebou nechávať stopy,
Bolo neboloBolo, nebolo, na dne jazera nežije nič len ticho.
V tme a hlboko, sopka už vydýchla,
naveky ostalo ticho.
Padá vrstva za vrstvou samoty
ako nánosy mäkkého blata
a to málo svetla, čo prenikne dole,
zasvieti na moje spomienky holé.
KameneBlízko k vám dole, za najbližším rohom
je ukryté miesto pred očami bohov
urobíš ešte pár krokov
a čakáme na teba sedem a pol rokov
A možno si nás nikdy nepočul, nevidel
a hlavu máš plnú poloprávd a pravidiel
lenže na toto miesto
KostiV koreňoch stromov sú určite kosti
ľudí, čo s tvárami strachu a zlostí
tu zložili kosti
My teraz skladáme zuby a nohy z krí...?
čítame návody plné prkotín
V koreňoch stromov sú určite kosti
OtecChcel by som byt lepší otec,
skorej chodiť, viac ťa obliecť
do suchých nohavíc.
Zaslúžia si naše mamy
lepších synov, než sme sami,
kto už nás vychová?
PruhyVždy keď hľadám vzpruhu
najkrajšieho druhu.
Zaradím sa k tebe
do pomalého pruhu.
Cesta beží, už si na dotyk,
niekde tam pred nami leží spoločný cieľ.
Nižšie radím, niet sa kam náhliť,
RukyPodajme si ruky,
možno nás to udobrí
Podajme si ruky,
lebo takto ma to nebaví
Vysušené dlane, popraskaná koža
zanedbané nechty, zárezy od noža
otlčené háky, nafúknuté žily
SpovedeKeď namiesto gúľ
máš spovede,
keď do krojov obliekaš obete
svojich predstáv o svete.
Keď nemá kto povedať,
Ujo vy trepete!
Keď jedna a jedna sú dve,
TvareDotýkaj sa mojej tváre, skús ako pichám,
utri stopy po lekváre, počuješ ako dýcham,
čítaj vrásky, z pier otázky,
ktoré som si kládol márne.
Dotýkaj sa mojej tváre, dobre vieš,
že krátky je okamih, ktorý máme,
z čela utri kvapky a
za sklomFľaša v okne,
pohár vo vani,
za rámom postavy,
studenie na dlani.