THE PARANOID все тексты (слова) песен, переводы, видео, клипы

Dnes do mojich slov
Už nemôžeš vpadnúť
Povedal som, čo som chcel
Kašlem na bontón
Moje city hasnú
O teba nezakopnem

Strácaš čas, keď nevieš

Na ceste za svetlom,
Sú schody do neba.
Nimi príde nová krv.
Je nepokorená!

Chceme byť vykúpený!
My nemáme strach.
Život nás už naučil,

Čierna kronika, ktorej súčasťou som ja,
bez výhrad, bez hádania, spravil by som to znova.
Kým ťa chránim, si proste nezraniteľná,
ublížia ti iba tí, ktorí ti pravdu povedia.

Môžeš stokrát vrátiť čas, týmto sa nič nezmení.
Urobil by som to zas, nutné zlo, čo nezraní.
Pár zvláštnych pohľadov som uniesol.

Môj nahý svet stroskotal na tebe.
Neviem nájsť čo som mal
keď som s tebou zaspával,
od kedy vôňa chvíl
prežíva len v zajatí,
mojích snov a pekných dní
neviem byť tak šťastný.

Nevidím tváre l'udí v maskách,
zakrývať pravdu vie každý,
odhaľuj ukáž všetkým kto si,
zapamätám si to navždy,
sám vieš že tým nič nestratíš,
tak nepopri (to čo je) na veky dané

Zachráň sa sám pred zlým svetom,

Existuje pocit slobody,ten pocit vniesol do nás vietor.
Nevchádza nám do hlavy sám,dáva nám však čas a priestor.

Tak čo s ňou teda spravíme?
Necháme ju vo vzduchu lietať?
Môžme ju pevne uchopiť,hlavné je sa slobody nebáť.

Lietam tak vysoko,sloboda mení ten môj svet,

Prechádzať sa nahý po meste, dosť príjemné,
no bláznovstvá sú už raz vo mne spečatené.

Kým nie som sám, tak kráčam s nádejou,
dosť bláznivou.

V nás ukrývam tajomstvo miest,
na smrť bláznivé.

Nemáš čo povedať
Týmto spôsobom to nejde
Nevládzem zavrieskať
Snažím sa no strácam nádej
Tiež chcem zistiť čo sa deje
Prečo ma sleduje cudzí tieň

Obzerám sa za seba

V útrobách zhasnutých lámp,
smutná duša bdie.
Slané slzy máčajú tvár,
celú noc aj deň.

Úder straty nezmizol,
krutý svet sen premohol,
chorobou.

Dňom sa prediera veľa duší,
čo sa deje v jednej z nich nik netuší,
tá bolesť ju snáď zahluší.

V oknách svietia zvedavé tváre,
ona kričí, tak počuje ju niekto snáď?
Záchrannú sieť nik nechce dať,
narodila si sa, tak plať.

когда я вспоминаю твоё лицо,по мне диким холодом пробегает боль
мне осталось знать, что ты мой ангел, а слёзы это вода и соль
воздух обжигал мои лёгкие,помню, сорвался и пускал туман
в свою комнату, а ты моё небо, живи долго,в душе-навсегда
даже когда приходила тоска , я закалённым тоном пускал доверие в дом
любил и хранил вечность долгую
а дожди идут , им всё равно
что я видел тогда перед глазами, кромешная тьма, слёзы мамины